Skúška odvahy alebo tip pre milovníkov adrenalínu. Testovali sme kyvadlový zoskok z Lafranconi.

Aký je to pocit skočiť priamo do ľadového Dunaja, to veru nevieme. Povieme vám však, aké to je „zabrzdiť“ pár metrov nad jeho hladinou. Vyskúšali sme Kyvadlový zoskok z mosta Lafranconi.

Vždy som mal rád adrenalínové aktivity, výšku, rýchlosť, preťaženie a ten pocit, keď sa samých seba pýtate „to naozaj“? Po zakúpení kupónu na ZlavaDna.sk a rýchlej registrácii termínu na stránke Jairo.sk mi prišiel už len potvrdzovací e-mail s oznámením, že sa na mňa tešia.

Som človek, ktorý sa nebojí výšok, práve naopak, vyhľadávam ich, a preto som šiel veľmi pohodovo naladený na môj prvý zoskok z mosta. Však to nič nie je, len prídem, postavím sa na zábradlie mosta a skočím... Popri iných povinnostiach, ktoré ma čakali v ten deň, som to ani inak nevnímal.

Po bezproblémovom zaparkovaní pod mostom Lafranconi som sa vydal po schodoch na samotný most. Slnko bolo ešte kúsok nad horizontom, počasie príjemné, na toto ročné obdobie relatívne teplé. Akonáhle som vystúpil na promenádu mosta a breh sa postupne vzďaľoval, začal som vnímať tú diaľavu, ktorá bola medzi mnou a hladinou Dunaja. Začali ma obchádzať myšlienky ako „Naozaj to chcem? Dám to? Dokážem skočiť?“

Ako som sa ale blížil k zhluku ľudí uprostred mosta, počul ich kričanie klesajúce pod most, začal som sa na zoskok skutočne tešiť. Tím ľudí organizujúci zoskoky bol veľmi veselo naladený, atmosféra bola naozaj veľmi príjemná, fotograf povzbudzoval ľudí do skoku, fotil ich rôzne kreácie, ktoré je človek schopný pri takejto aktivite vymyslieť.

Po zapísaní sa do poradovníka mi bol oznámený počet skokanov, ktorí sú predo mnou, a tak som si už len vychutnával jednotlivé zoskoky a sem-tam pomohol chalanom s vyťahovaním ľudí lanom naspäť hore.

Asi po 20 minútach ma obliekli do celotelových popruhov, v krátkosti mi vysvetlili základné pokyny ako napríklad zapnutie sa do lana, ktoré ma vytiahne, kam nedávať ruky a tak podobne...



Adrenalín spolu s radosťou stúpal a pocity zvedavosti spolu s nimi. Výber štýlu zoskoku je plne na vás. Personál mi dal niekoľko typov ako maximálne umocniť zážitok. Mojou voľbou bol klasický zoskok tvárou vpred zo zábradlia na tzv. samovraha :-)

Ten pocit, keď stúpate po schodoch až na zábradlie...

Po zaškolení a zvolení želaného štýlu „letu“ som vystúpil po pomocných schodíkoch až k zábradliu, na ktoré som sa v asistencii personálu postavil. A je to tu, najťažší okamih celého skoku. Musíte urobiť "TO" posledné rozhodnutie a poprieť v sebe všetky obavy - naozaj vás dobre obliekli do popruhov, vydrží to lano, nestala sa náhodou chyba niekde inde...?

Nádych, raz, dva, tri, skok a letíte... Voľný pád trvá približne sekundu, vo vašom ponímaní je to ale asi hodina. Hlavou vám bežia myšlienky typu "naozaj letím z mosta... naozaj som skočil... kedy konečne pocítim, že ma zastaví lano..." a ešte mnoho iných.

Po chvíľke pádu ma do strany potiahlo lano, keďže sa jedná o kyvadlový zoskok. Na moje prekvapenie som sa skoro dotkol vlastnými nohami spodnej strany mosta Lafranconi a zazrel ho detailnejšie, ako som si predstavoval.

Nasleduje už len voľný kyvadlový dojazd, ktorý som si skutočne užíval. V tú chvíľu si hovorím, že niet krajšieho spôsobu ako stráviť nedeľné popoludnie!

Po spustení vyťahovacieho lana ma chalani na moste vytiahli až hore, priamo na promenádu, odopli z popruhov a ja s poďakovaním za skvelý servis a zážitok odchádzam.

Zhrnutie

Absolútne nový druh adrenalínového zážitku, skvelý pocit z voľného pádu, skvelá atmosféra tímu a nezabudnuteľný zážitok. Natoľko intenzívny, že nasledujúcu nedeľu som skákal ešte raz! Určite tento kyvadlový zoskok z mosta Lafranconi musíte vyskúšať aj vy!

Zdieľaj článok na sociálnych sieťach: