Po Spartanovi sme zdolali aj Tvrďáka

Tento rok sme sa v ZlavaDna.sk rozhodli viac venovať športovaniu. A nie hocijakému, vrhli sme sa rovno na prekážkové behy. Začiatkom leta sme pokorili Spartan race, o čom ste sa mohli dočítať aj v našom blog poste. Na záver leta sme sa rozhodli zdolať aj Tvrďáka. Nebudeme klamať, nebolo to ľahké. No práve o tom je tento druh pretekov – prekonať sám seba a svoje limity.

Určite ste už počuli o prekážkových behoch, ktoré sa v poslednej dobe tešia mimoriadnej obľube. Samotný beh už nestačí, treba si to trošku skomplikovať. A tak na trať dlhú 5-7 kilometrov vložíte pár prekážok. Napríklad vodné priekopy, hory štrku, nosenie vriec s pieskom, či rôzne steny a zátarasy, ktoré treba prekonať. Ako už názov napovedá, v Areáli vodných športov v Čunove nebola núdza najmä o tie vodné prekážky a tak sme sa dokonca brodili blatom a na malom úseku aj cez samotné vodné dielo. Skrátka a jednoducho, nešlo ani tak o ten beh, ako o prekonanie všemožných prekážok, ktorých úlohou bolo vyšťaviť vás na úplné dno síl, aby ten beh nebol až tak jednoduchý. Organizátorom sa to aj podarilo.

Štartovalo sa vo viacerých vlnách, aby sa pri prekážkach nehromadili ľudia. Náš tím dostal vlnu číslo 5 s plánovaným štartom o 13:00. Od pol jednej sme sa začali rozcvičovať a s pribúdajúcim časom priamo úmerne stúpal aj adrenalín. Asi 10 minút pred jednou pribehla na pódium trojica „naspeedovaných“ atlétiek, ktoré nám pomohli s rozcvičkou a rozpumpovali náš tep. So správnou srdcovou frekvenciou sme sa postavili do radu na štart, zoradili do tvrďáckeho šíku a čakali na odštartovanie. O 13:12 stredoeurópskeho času vypustili ružové prasiatka na dráhu :)

„Poď, poď, poď!“
No dobre, farbu priznám hneď na úvod. Ja osobne som na Spartanovi nebol, Tvrďák bol pre mňa premiérou. Priznanie číslo dva, na štartovej čiare som v sebe cítil zdravý rešpekt a aj patričný adrenalín. Keď však z megafónu zaznelo „štart!“, všetok rešpekt pominul a adrenalín sa presunul do končatín. Zapla sa prvá signálna a ja som už nad ničím nerozmýšľal, iba bezmyšlienkovito bežal a zdolával jednu prekážku za druhou. Vedome som sa snažil v hlave udržať aspoň jednu racionálnu myšlienku: „Neprepáľ to hneď na úvod.“ Celé to trvalo asi tak 30 sekúnd, kým som zdolal prvé 2 prekážky – podliezanie sietí v piesku a šikmú stenu s lanom. Potom som sa ocitol pred vrecami s pieskom ktoré mohli mať odhadom tak 25 kíl a ja som s nimi na chrbte musel prebehnúť (alebo skôr prejsť) pár metrov, ktoré sa mi zdali byť kilometrami. Niekde tam, po prvých 50 metrov od štartu, som pocítil, že to nebude až také ľahké.

A práve o to ide nie len v tomto štýle behu. O pokračovanie, keď už nevládzete, o prekonanie svojho pohodlia. Iste, nie sme žiadni profíci. Triatlon, maratón, či Ironmana rozhodne nedávame. No aj táto malá dávka adrenalínu, pohybu a najmä premáhania sa, v človeku niečím pohne. Každý z nás sa po preteku cítil absolútne zničený, no najmä špinavý. A hoci sme tam všetci stáli zablatení, mokrí a zhumpľovaní, všetci do jedného sa usmievali. Každý jeden z nás šťastný za svoje malé víťazstvo nad sebou samým.

Počas preteku to chcete najmenej 3x za minútu vzdať. „Načo sa trápim, keď som mohol sedieť doma?“ „Je mi toto vôbec treba?“ „Len trošku si oddýchnem a budem pokračovať ďalej.“ Aj takéto myšlienky prebehnú v hlave nejednému pretekárovi. V takých chvíľach je potrebné vziať všetku vnútornú silu a povedať si, „poď, dáš to“. A keď si to neviete povedať vy, niekto z organizátorov, alebo súťažiacich za vami to povie za vás. Úplne vážne, tá atmosféra je strhujúca. Nie je tam čas na pochybnosti o sebe a ak by náhodou prišli, niekto zo zadu na vás skríkne „poď, poď, poď!“

Budeme makať ďalej
No dobre, dosť bolo preháňania. Tých pár kilometrov cez prekážky zvládne viac menej každý, kto sa na ne aspoň minimálne pripraví. My sme tej príprave veľa nedali, no napriek tomu sme Spartana aj Tvrďáka pokorili. Čo je však dôležité, stmelilo to náš ZlavaDna.sk tím – ako firma sme si týmito akciami a tréningami žili celé leto. Už teraz sa tešíme na budúcoročnú sezónu a kto vie, možno o rok zvolíme aj niečo ťažšie :)

Zdieľaj článok na sociálnych sieťach: