SND - Nová budova, Bratislava – Staré Mesto
Sledujte prevádzku a upozorníme Vás na novú ponuku
Táto ponuka sa už minula, ale našli sme pre vás ideálnu náhradu:
Krutá princezná Turandot na strane jednej a hľadanie hlbokých právd z útrob ľudských duší na strane druhej. Nádherné prepojenie rozprávky s psychológiou vdychuje bytostiam skutočnosť. Kde sú vlastne hranice medzi rozprávkou a realitou? A sú vôbec?
Kupón si môžete kedykoľvek zameniť za kredit. Zistiť viac
Príbeh, ktorý sa v Pucciniho Turandot divákom predstavuje, je o dve storočia starší, než táto opera. Pôvodne sa viaže na legendárne Rozprávky tisíc a jednej noci zo 17. storočia. Odvtedy sa dočkal celého radu spracovaní. A práve Pucciniho libretistov Giuseppeho Adamiho a Renata Simoniho zaujalo jedno z nich, ktoré vytvoril výnamný taliansky dramatik z obdobia renesancie, Carlo Gozzi. Ten, kritizujúc svojho súputníka Carla Goldoniho za to, že vraj vo svojej tvorbe příliš podlieha franúzskym vplyvom, obrátil sa k rozprávkovým námetom, pri stvárňovaní ktorých sa nechal inšpirovať povestnou formou talianskeho ľudového divadla – commediou dell´arte. Koniec koncov: ani zďaleka nebol jediný, komu rozprávka o krutej princeznej Turandot učarovala. Veď začiatkom dvadsiateho storočia sa jej chopil jeden z velikánov vtedajšieho inscenačního umenia, veľký reformátor (nielen) ruského divadla J. B. Vachtangov - a jeho javiskové stvárnenie Gozziho diela pretrvalo na scéne v 1 500 reprízach niekoľko desiatok rokov!
To, že táto téma očarila aj fenomén veristickej opernej tvorby Giacoma Pucciniho, je zvláštne. Verizmus je totiž operným realizmom: a v popredí jeho záujmu stoja drsné a dojímavé príbehy zo života, akým je osud krehkej Mimi z Bohémy, Florie Toscy z rovnomennej opery od tohto autora, ale, keď už hovoríme o veristoch, tak napríklad aj tragédia starého principála Cania z Leoncavallových Komediantov, ktorého privedie spaľujúca žiarlivosť k hroznému koncu. Čo však má s takýmto realistickým pohľadom na svet spoločné rozprávka? Nuž: nie je to jediný prípad, pri ktorom skladateľ hľadá hlboké pravdy o hlbinách ľudských duší práve v rozprávke. Veď dá sa povedzme taká Dvořákova Rusalka považovať za „čistú rozprávku“? Nevidíme v obraze vodnej víly, ktorej temné kúzlo zviazalo jazyk, záblesk hlbšej psychológie? Tak aj Puccini, hoci celkom inou hudobnou rečou, skláňa sa k postavám rozprávky s hlbokou znalosťou ľudskej psychiky, akoby to boli skutočné bytosti. Kde sú vlastne hranice skutočnosti a rozprávky?
Pribinova 17
81901 Bratislava
Slovensko
02/204 72 289