Záznam z prvej línie: Testovali sme paintball v HeroFactory

Presne na svätého Mikuláša som sa vybrala s kolegami zahrať si paintball do bratislavskej HeroFactory. Nie som v tejto hre žiadny nováčik, naposledy som ho však hrala asi pred siedmimi rokmi a jediná spomienka, ktorú mám, sú modriny… Dali sme sa dokopy ôsmi kolegovia - 4 baby a 4 chalani. Jasné, že hneď na začiatku sme si my, ženy, povedali, že budeme bojovať proti chalanom. Tím emancipovaných žien zo Zľavadňa! :D Či to bol dobrý nápad a ako sa hrá v HeroFactory, to si môžete prečítať v mojej recenzií. Záznam doslova z prvej línie! :)

Stretli sme sa večer o 18.00 v priemyselnom areáli Istrochem. Už areál vyzeral naozaj ako z postapokaliptického filmu - staré budovy, rozbité okná, vŕzganie otvorenej brány… V ten večer fúkal silný vietor, čo temnú atmosféru len zvýraznilo. Hracia plocha sa nachádza v starej chemickej továrni s rozlohou neuveriteľných 10 000 m2. Zatiaľ najväčšie paintballové ihrisko na Slovensku. Haly sú vzájomne prepojené a rozdelené na miestnosti, kde nájdete skutočne unikátne rekvizity. Napríklad obrovský vojenský transportér, vojenské vetriesky, autobus a aj vraky áut. Keď sme toto všetko uvideli, rýchlo sme sa išli obliecť do "súpravičky". Začal nás totiž svrbieť prst na spúšti a veľmi sme sa tešili na nadchádzajúci súboj pohlaví.

Od pánov inštruktorov sme dostali podrobné informácie o bezpečnosti, ako zaobchádzať so zbraňou a aké sú pravidlá hry. Okrem zbrane s guličkami každý hráč nafasoval ochrannú prilbu, rukavice aj kombinézu. Výstroj ako sa patrí do prvej línie - a navyše v nej nie je vôbec zima. Bezpečnosť pri práci je koniec-koncov dôležitejša ako práca samotná. :D  Keď som vzala do ruky paintballovú pištoľ, vtedy to prišlo - buchot srdca, nepravidelný dych… Prebehla prvá skúška, či zbraň strieľa ako má, a potom prišla druhá fáza – panika! To nazoaj chcem hrať? A 3 hodiny ? Pripadalo mi to, že vystrelená gulička letí rýchlosťou svetla, veď to bude predsa bolieť! Odpoveď inštruktora bola rázna: Áno, bude to bolieť. :D

Ani som sa nenazdala a začali sme hrať. Samozrejme presne tak, ako sme si na začiatku stanovili, baby proti chalanom. My baby sme sa hneď zašili do druhej časti hracej plochy a schovali. Našťastie úkrytov, prekážok a rôznych "dier" bolo neúrekom. Začala som teda rozmýšlať, kde by som si našla najlepšiu pozíciu na streľbu a… už som bola zastrelená. Prvá hra bola naozaj veľmi rýchla, do 10 minút boli všetky baby vystrieľané. Ďalšie kolá však boli už o taktike, schovávaní a plánovaní.

Teraz niečo o samotnom prostredí, v ktorom hra prebiehala. Haly sú rôzne osvetlené. Prvá časť, kde sú umiestnené vojenské autá, je osvetlená celá. V druhej je už tlmené svetlo, ktoré vrhá tiene osôb a rôznych predmetov. Aj sebemenší záchvev vystrelí hladinu adrenalínu až k stropu. Pri takej malej skupinke hráčov (a ešte aj začiatočníkov) sme sa často stratili. Každý potom hral sám za seba a číhal na nepriateľa. Počula som vlastný dych a všetky kroky , ktoré popri mne chodili. Dalo sa utiecť von alebo dnu rozbitými oknami, ukrývať sa vo vraku áut, dokonca aj v plechovej skrini. :) Pri mierení zbraňou som si pripadala ako vo video hre. Kto ponzá  Counter-Strike, vie o čom hovorím. Vyskúšali sme viacero módov hry, pri hre Capture the flag (kde je cieľom získať vlajku nepriateľského tímu a priniesť ju na vlastnú základňu) som minula celý zásobník pri obraňovaní spoluhráča, ktorý utekal s vlajkou do úkrytu. Napriek tomu, že bol december a v ten večer silný vietor, tak pri zapále hry nikto nepomyslel, že mu je zima. Priznám sa, mala som obavy, ale adrenalín je čarodej.

Počas hry sme si robili aj prestávky. Oddychovali sme vo vojenskom stane o veľkosti 7 x 9 metrov, ktorý je plne vykurovaný a ponúka naozaj skvelé zázemie medzi jednotlivými hrami. Práve tu sme doplnili tekutiny, chválili sa kde a kto dostal zásah a aké budú na druhý deň modriny. Tie k tomu jednoducho patria. Môžem hrdo skonštatovať, že ich bude veľa. Ale stálo to za to. No a ako dopadol súboj baby vs. chalani? Všetky sme hrdinky, vyhrali sme 2:5  Veď sme hrali v Hero Factory. :)

Chcem si zahrať

Zdieľaj článok na sociálnych sieťach: